Mgr.Helena Turzíková
PREZENTÁCIA MOJICH KNÍH

Úvod Niečo o mne Moje publikácie Ďalšie aktivity Kontakt Objednávky Kniha návštev

Moje životné krédo:
Nehľadaj, čo ti môže život dať, ale hľadaj, čo ty môžeš dať životu.
Nepýtaj sa, koľko radostí nájdeš u druhých, ale koľko jej nájdeš v sebe a daruješ iným...

Moje ďalšie vzdelávacie a záujmové aktivity





Projekt "Správne dievča, správny chlapec"
Súťaž o titul Správne dievča, správny chlapec bol môj projekt, ktorý som vytvorila v roku 2001. Realizovala som ho desať rokov, vždy v decembri v predvianočnej atmosfére. Každý rok som súťaž trocha inovovala, aby bola zaujímavá pre žiakov, rodičov, starých rodičov, priateľov školy, ale i pre kolegyne a kolegov. Cieľom súťaže bolo odprezentovať svoj talent, zručnosť, naučiť sa pekne slovne vyjadrovať, pohotovo a vhodne reagovať na neočakávané situácie
(o tom bola vždy jedna nová disciplína), vedieť ostatných nadchnúť pre vec a presvedčiť dospelých, aby na súťaž prišli, prípadne i prispeli sponzorským darom do tomboly. Súťaž učila nielen súťažiacich, ale i divákov, že sa netreba báť ísť za svojimi snami a svojím vystúpením sebavedome dať najavo svoju úspešnosť. Veď cieľom školy a pedagógov je nielen vzdelávať, ale aj vychovávať a formovať dieťa. Rodič aj učiteľ chce vidieť svoje deti v živote na strane víťazov. Nie každé dieťa má od prírody "danosti" byť dobrým žiakom, žiačkou. Môj projekt bol pre všetkých (trocha) talentovaných a (veľmi) odvážnych bez ohľadu na školský prospech. Prvé roky sme robili ročníkové kolá, neskôr to už boli kastingy mladších žiakov a žiačok ( 5.-6. ročník) a starších žiakov a žiačok (7.-9.ročník). Výkony súťažiacich na kastingoch hodnotila porota, ktorá hodnotila súťažné vystúpenia vybraných a postupujúcich súťažiacich aj v školskom kole. V priebehu 10 týždňovej prípravy som so súťažiacimi po popoludniach veľa pracovala, dolaďovala voľnú disciplínu, slovný prejav, ale zažili sme pri tom "kopec" zábavy, spoznali sme svoje silné aj slabé stránky, ľudsky sme sa zblížili, stali sme sa priateľmi a pritom neutrpela moja učiteľská autorita. Možno by bolo zaujímavé prečítať si názory mojich bývalých žiakov, ktorí so mnou tento krásny kolotoč práce a zábavy absolvovali. Ak sa náhodou zatúlate na moju stránku, vy, ktorí ste v niektorom roku boli súťažiacimi, môžete sa k tejto časti môjho príspevku vyjadriť. Budem úprimne rada.
Spolu so súťažiacimi sme oslovili desiatky rodičov a priateľov školy, aby som mohla vybrať pre každého účastníka súťaže tie najkrajšie ceny. Ceny boli rôzne, ale každý dostal na pamiatku strieborný šperk a účastnícky diplom. V 1. kole sa súťažiaci vtipne predstavili porote i divákom. Potom bola "promenáda" talentov. Zaznievali krásne piesne, predvádzali sa úžasné tanečné choreografie (za desať rokov sme videli všetky tanečné štýly), zaujímavé boli dramatické vystúpenia, scénky, literárne pásma i umelecký prednes tak ako nebýva na súťaži HK. Očarili nás mažoretky, nezabudnuteľná je súťažiaca s choreografiou tanečnej gymnastiky, videli sme vystúpenie športovej gymnastiky, ale i hru na gitare, klavíri... . Dnešné deti sú úžasne! A na takýchto podujatiach úplne iné než v školskej lavici. Som presvedčená o tom, že mnohých (mnohé) súťaž naštartovala k lepším výkonom, našli sami seba. Medzi obľúbené disciplíny patrila i disciplína zručnosti. Robili sme ikebany, prestierali slávnostnú vianočnú tabulu, priamo na podujatí pripravovali jednoduché pohostenie pre nečakaných hostí, šľahačkové ovocné poháre, vyrábali darček pod stromček, robili účesy, make up na diskotéku, módnu prehliadku vhodného oblečenia na rôzne školské a mimoškolské aktivity, módnu prehliadku tričiek s vlastnoručnou maľbou (kresbou) s vianočným motívom, zdobili medovníky v tvare veľkého srdca a mnohé ďalšie, na ktoré si už nemôžem spomenúť(škoda, že som si poriadnejšie spomienky nearchivovala). Materiál a pomôcky či jednoduché pracovné nástroje si súťažiaci zabezpečili a doniesli sami. Ak predsa niekto niečo zabudol, kamarátka od vedľajšieho stola pomohla. Dievčatá a chlapci si navzájom fandili, neboli skutočnými rivalmi, ale predovšetkým dobrými kamarátmi. Počas stretávania a nácviku súťažnej disciplíny vznikli aj mnohé pekné priateľstvá. Dievčatá a chlapci sa počas súťaže učili dobre hovoriť, argumentovať, presvedčovať, vysvetľovať a prezentovať seba a svoje myšlienky. Ich úlohou bolo predať aj čo najviac tombolových lístkov. Finančný príspevok z tomboly (aj z bufetu) sme venovali škole vždy na konkrétnu vopred určenú vec. Ďalšou úlohou bolo získať a doniesť jednu cenu do tomboly. Často ju zakúpili rodičia súťažiacich detí, ale niektorí ju vedeli získať aj od priateľov a známych. Tombola bola každý rok bohatá, boli v nej aj veľmi hodnotné ceny. Medzi "naj" ceny patrili vyhliadkové lety nad Prievidzou a Bojnicami, či jedno miesto v autobuse na Superstar do Bratislavy, ale i nedeľný obed v Motoreste pri jazere v Novákoch alebo v čínskej treštaurácii v Prievidzi, torty a desiatky ďalších. Každá jedna cena potešila výhercu. Do tomboly prispievali rodičia, pedagógovia, mnohé firmy, obchody, kozmetické štúdiá, kadernícke salóny, reštaurácie... . Ľudia radi pomáhajú deťom a škole, len je potrebné ich správne osloviť. Keď vycítia nadšenie pre vec, radi pomôžu. Vždy sme im patrične vyjadrili aj našu vďaku. Zaujímavou disciplínou bola aj vedomostná súťaž, ktorá sa konala už dopoludnia pod dozorom poroty a notárky súťaže. Neskúšali sa "školské múdrosti", ale zisťovali sme, či žiaci čítajú pozorne a s porozumením školské noviny Energetikoviny. Hoci sa projekt súťaže zrodil v mojej hlave, každoročne sa na realizácii školského kola podieľali všetci(alebo takmer všetci) kolegovia, kolegyne. Patrí im moja vďaka.


Školský časopis
Desať rokov som bola predsedníčkou Redakčnej rady školských novín, ktoré priebežne menili názov. Žiaci si určite spomínajú na Šari - Vari a posledné roky vychádzali pod názvom Energetikoviny. Osem rokov vychádzali raz za mesiac, posledné dva roky štyrikrát ročne. Do novín prispievali žiaci všetkých tried a najzaujímavejšie príspevky vyberala žiacka redakčná rada. Tvorili ju žiaci 7. - 9. ročníkov. Všetky príspevky som lektorovala, upravovala, dodávala im "šťavu" a zároveň viedla stále rubriky: Úvodník, Horoskopy a Literárnu prílohu. Boli to hodiny tvorivej redakčnej práce, ale stáli zato. Do novín prispievali nielen výborní štylisti, ale i priemerní a často i najslabší žiaci tried. Radosť v ich očiach a hrdosť, ktorú na svoje deti pocítili rodičia, keď čítali príspevky svojich ratolestí, bola pre nich najväčšia odmena. Decká sa tešili na žolíka, ktorý bol uverejnený v novinách a často ich zachránil od pätorky z ústnej odpovede. Zaujímavé boli všetky rubriky, zvlášť obľúbené boli : Hudobné okienko, Jazykové okienko, Móda, Šport, Klebetník o učiteľoch i žiakoch, krížovky, osemsmerovky, obrázkové strany pre najmenšícjh a mnohé ďalšie. Noviny sme využívali priamo vo vyučovacom procese i na triednických hodinách. Bez tímu nadšených kolegov a spolupráce s rodičmi by som to však nedokázala. Im všetkým patrí poďakovanie. Verím, že školské noviny v novom šate budú i naďalej spríjemňovať život všetkým školákom mojej školy, ako ju v srdci stále nazývam.


Projekt - Ľudové zvyky, tradície a remeslá na hornej Nitre
V školskom roku 2010/2011 som sa podieľala na realizácii veľkého projektu "Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť", ktorý bol spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie. Na našej škole sme ho realizovali pod názvom "Rozvíjame ducha jazykom, telo športom, rozumieme počítačom". Jeho hlavným cieľom bolo uskutočniť obsahovú prestavbu vzdelávania, zaviesť inovatívne metódy a formy vyučovania t.j. premena tradičnej školy na modernú. Všetci pedagógovia mali rozdelené úlohy v rôznych oblastiach, ja v oblasti "Inovácia didaktických prostriedkov a výučbových materiálov." Konkrétne som svoje úsilie zamerala na spracovanie "Ľudových zvykov,tradícií a remesiel na hornej Nitre" s cieľom vytvoriť také materiály, ktoré by sa dali v budúcnosti aplikovať vo vyučovacom procese, alebo v záujmových krúžkoch pre deti. Mala som na to vyčlenených 180 hodín, v skutočnosti som však tomu venovala oveľa viac svojho voľného času. Bolo to nekonečné hľadanie zdrojov na internete, osobne som navštívila niekoľko ľudových umelcov v okolí, ukážky ľudových remesiel, jarmoky či ľudové slávnosti na hornej Nitre. Nechýbali ani rozhovory so staršími ľuďmi a overovanie pravdivosti získaných informácií. Pracovala som na tom takmer celý školský rok a výsledkom je komplexné spracovanie "Ľudových zvykov, tradícií a remesiel na hornej Nitre" s podrobným popisom a obrazovým materiálom na viac ako 80-tich stranách v elektronickej podobe na CD. Súčasťou tejto práce sú pracovné testy k rôznym častiam projektu, ktoré umožňujú overiť si získané vedomosti a pochopenie súvislostí z danej problematiky. Verím, že toto moderné spracovanie "Ľudových zvykov, tradícií a remesiel na hornej Nitre" bude v budúcnosti na školách v našom regióne vhodne využívané a pomôže deťom viac preniknúť do života našich predkov.


Absolvovanie cyklického vzdelávania
Napriek tomu, že som dlhoročná, skúsená učiteľka, bolo potrebné, aby som zmenila zaužívaný klasický spôsom vyučovania za moderný a vyhovela súčasným moderným trendom. S radosťou som absolvovala cyklické vzdelávanie učiteľov slovenského jazyka a literatúty v oblasti čítanie s porozumením. Porozumela som a získala som zručnosti, ako formulovať otázky, úlohy, problémy k neznámemu súvislému i nesúvislému textu. Naučila som sa správne formulovať vyučovacie ciele, napríklad: schopnosť identifikovať, dedukovať, interpretovať a analyzovať daný text ukážky. Získala som zručnosti v metódach a postupoch, ktoré mi umožňujú splniť cieľ konkrétnej vyučovacej hodiny. K obľúbeným formám a metódam patrí vyhľadávanie informácií, porovnávanie dvoch textov, vyjadrenie vlastného názoru, zdôvodnenie svojho názoru, štylizácia tematickej vety, hodnotenie informácií, vyvodenie záveru a vyhľadávanie argumentov mimo textu. Na záver vzdelávania som vypracovala a odprezentovala záverečnú prácu, v ktorej som prezentovala svoje teoretické vedomosti aj praktické zručnosti. Mnohé moderné úlohy som pripravovala pre žiakov aj pred absolvovaním vzdelávania, ale po absolvovaní som sa ešte viac sústredila na moderný spôsob vyučovania. Nakoľko nie sú metodické materiály so vzorovými vyučovacími hodinami pre jednotlivé ročníky, vyžaduje každá vyučovacia hodina dôkladnú, premyslenú prípravu a veľa času a trpezlivosti zo strany pedagóga. Čítanie s porozumením musí prejsť do pozornosti rodiny, škôlky, výchovných zariadení, nielen do pozornosti školy. Verím, že moderné trendy vo vyučovaní sa budú skutočne používať, nielen o nich hovoriť. Mne a mojim žiakom sa takéto vyučovacie hodiny páčili, lebo boli priebežne hodnotení, vedeli i sami seba ohodnotiť a často hodnotili slovne aj svojich spolužiakov. Tým bola, prirodzene, disciplína na hodinách lepšia ako na klasických vyučovacích hodinách. Ja mám skúsenosť, že moderné úlohy sa môžu kvalitne využívať v triedach s nižším počtom žiakov. V prípade, že je v triede 30 žiakov a sú medzi nimi deti s poruchami pozornosti, je to problém.


Relácie v školskom rozhlase
Školské relácie som pripravovala 32 rokov, od začiatku pôsobenia v "mojej" škole. Samozrejme, nielen ja, ale aj kolegyne, kolegovia aj žiaci pod naším vedením. Obsahovo boli zamerané k jednotlivým pamätným dňom a sviatkom, ale i na prevenciu drogovej závislosti. Relácie som pripravovala premyslene a s citom. Primerane veku som ponúkala informácie k danej téme a rozvíjala emocionálnu inteligenciu žiakov. Relácie sa pripravovali podľa plánu, ktorý vypracovala Redakčná rada na začiatku septembra. Na školské relácie bola vyhradená druhá streda v mesiaci. Výnimočne sme pripravili dve školské relácie, napríklad v mesiaci marec, kedy sme osobitnú pozornosť venovali knihe a ženám a druhú ku Dňu učiteľov. Aj v rámci prevencie drogovej závislosti sme pripravili na november cyklus relácií, ktoré žiakov oslovili, pomohli im zorientovať sa v danej problematike a našli v nich odpovede na mnohé nevyslovené otázky. Je na škodu veci, ak niektorí pedagógovia relácie vypínajú a nevenujú im patričnú pozornosť. Je to škoda, lebo obsah relácie sa dá výchovne využiť i na najbližšej triednickej hodine. Každá dobre pripravená školská relácia má silný citový náboj a emocionálna sila rozhoduje o tom, nakoľko sa podarí rozvinúť v dieťati vrodený talent. Som rada, že všetky moje relácie boli pozitívne ladené a pomohli žiakom k rozvíjaniu schopnosti sebamotivácie.




Domáce doučovanie
Domáce doučovanie využívajú rodičia pre svoje deti, ktoré sa v škole nevedia z rôznych príčin sústrediť na vyučovací proces, alebo sú dlhodobo chorí a zameškané učivo nevedia "dobehnúť" ani s pomocou rodičov. Domáce doučovanie má význam i vtedy, keď sa dieťa rozhodne "popasovať sa" s medzerami vo vedomostiach a potrebuje si niektorý tematický celok lepšie precvičiť, doučiť sa. Často sú rodičia nespokojní so známkou na vysvedčení, radi by dieťaťu pomohli, ale nevedia prísť na to, v ktorých oblastiach jazyka dieťa zlyháva. Aj vtedy má význam domáce doučovanie, lebo kvalifikovaný pedagóg vie diagnostikovať príčiny aj ich postupne odstrániť. Netreba čakať až do ôsmej triedy, kedy je už nedostatkov veľa, doučovanie odporúčam v 5. a 6. ročníku, aby dieťa získalo pevný základ, aby bolo v 9. ročníku úspešné. Nikdy však nie je neskoro! Aj za niekoľko týždňov sa dá pod odborným vedením veľa naučiť. Aj ja som počas svojej 42 ročnej pedagogickej praxe doúčala desiatky detí. Boli to deti mojich priateľov, kolegov, známych a bola som rada, že sme spoločne doviedli ich ratolesť k úspechom. Ako "domáca učiteľka" som vždy vytvorila príjemnú atmosféru, pokojné prostredie a deti sa postupne zbavili strachu z učiteľov, zo školy a začali sa pozitívne stavať k slovenskému jazyku a k vzdelávaniu všeobecne. V každom prípade môjho domáceho doučovania som bola úspešná. Žiaci si zlepšili známku zo slovenského jazyka a škola ich začala baviť. Začali si viac dôverovať. Nikdy som sa k žiakom v domácom prostredí nechovala autoritatívne, v každom jednom dieťati nájdem pozitíva, nadchnem ich pre predmet, ukážem im veľmi konkrétne, koľko veľa vedomostí majú i napriek horšej známke na vysvedčení a krok za krokom dopľňame vedomosti, odstraňujeme doteraz nepovšimnuté nedostatky. Využívam k tomu svoju sugestívnu silu. Som trpezlivá, dieťa chválim aj za splnenie malých úloh. V tomto školskom roku som svoju energiu presmerovala do inej oblasti, a tak v domácom prostredí už budem len oddychovať. Verím, že rodičia, ktorí budú potrebovať pomoc formou domáceho doučovania, oslovia nadšených, pozitívne naladených pedagógov. Tých je v učiteľskej rodine viac ako tých druhých. V školskom roku 2011/2012 želám všetkým deťom na Slovensku veľa úspechov v predmete slovenský jazyk a literatúra.


Školské poznávacie zájazdy
Každý september sme si plánovali so žiakmi aktivity na desať mesiacov nového školského roka. Venovala som tomu prvé triednické hodiny vo vlastnej triede a prvé vyučovacie hodiny v triedach, v ktorých som učila slovenský jazyk a literatúru. Plán podujatí sa skladal z literárnej exkurzie, školského výletu a iných zaujímavých podujatí. K iným podujatiam patrili turistika, návštevy divadelných predstavení v Martine, Žiline, v Brne, účasť na Superstar v Bratislave a moji žiaci si určite spomenú na mnohé ďalšie. Za 42 rokov pedagogickej praxe som prešla so žiakmi celé Slovensko, navštívili sme zaujímavé mestá v Čechách, Poľsku, Maďarsku. Navštívili sme Viedeň a nezabudnuteľný zážitok sme mali z návštevy prírodnej rezervácie za Viedňou, ktorá už dnes nefunguje. Moji žiaci videli zámky, hrady, jaskyne, slávnostné siene, rodiská našich dejateľov, výrobný proces v závodoch Pleta Banská Štiavnica, Krištáľ Valaská Belá, výrobné družstvo Čičmany, závod na výrobu posteľnej bielizne v Ružomberku... . Dnes už vlastne tieto závody , výrobné družstvá neexistujú alebo zmenili svoj výrobný program. Moji žiaci spomínajú na nezabudnuteľné celovečerné divadelné predstavenia, ktoré videli a na atmosféru, ktorú precítili. Autobus sa vždy do divadla bez problémov naplnil, dievčatá a chlapci boli pekne oblečené(í) a nerobilo im problém ráno prísť do školy, i keď sme sa vrátili so súhlasom rodičov neskoro v noci. Výlet či podujatie bolo za odmenu. A často som bola milo prekvapená, že "chronickí rušitelia" vyučovacích hodín sa chovali slušne, boli milí a vďační za to, že som ich na výlet zobrala. Za každým výletom, exkurziou či iným zábavným podujatím sú desiatky hodín prípravy a každý pedagóg si zaslúži za to vďaku svojich žiakov aj ich rodičov.